Nemecká/Bratislava
20. augusta (TASR) – Americké letectvo podniklo počas druhej svetovej
vojny nálet na Štátnu rafinériu minerálnych olejov v Dubovej. Náletu sa
zúčastnilo 76 bombardérov B-24 Liberator, ktoré za tri minúty zhodili na
cieľ takmer 178 ton bômb. V utorok 20. augusta uplynie 80 rokov od
bombardovania rafinérie v Dubovej. V súčasnosti je Dubová časť obce
Nemecká.
Výstavbu rafinérie v roku 1935 spustilo Ministerstvo dopravy a verejných
prác v Prahe a trvala približne tri roky. Presadzovalo ju Ministerstvo
národnej obrany (MNO), podľa ktorého bola rafinéria dôležitá pre obranu
štátu, navyše prinášala na Horehronie pracovné príležitosti. Umiestnenie
rafinérie bolo výhodné aj z vojenského hľadiska, pretože ju kryl
okolitý kopcovitý terén. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 102
miliónov Kčs a vrátili sa už po prvých troch rokoch prevádzky po
odvedení zisku za roky 1939 až 1941.
Dvojfázová skúšobná prevádzka rafinérie sa začala 6. septembra roku 1938
v čase všeobecnej mobilizácie. Prvá fáza trvala do polovice októbra,
druhá etapa do januára 1939.
Rafinéria spracovávala suroviny z Rumunska, Maďarska, ale aj zo
Slovenska, konkrétne surovú ropu z Gbelov. Závod dokázal rektifikovať
surový benzín z Rumunska, tri destilačné kotle dokázali spracovať až
40.000 ton surovej gbelskej ropy ročne. Nainštalované zariadenia však
umožňovali aj rafinovať benzín, petrolej či plynový olej (motorovú
naftu), oxidáciu asfaltu a kyselinovú rafináciu olejov. Celková
plánovaná ročná produkcia rôznych produktov, napríklad rôznych benzínov,
nafty, oleja a petroleja, dosahovala úroveň približne 60.000 ton.
Rafinéria v Dubovej však v roku 1940 nefungovala naplno, ale iba na
približne 60 percent z pôvodného plánu. Čiastočne to spôsobil aj
konkurenčný boj s bratislavskou rafinériou Apollo, ktorá proti dubovským
výrobkom viedla antikampaň a tvrdila, že nedosahujú potrebnú kvalitu.
Konkurenčný boj ukončil júnový nálet na rafinériu Apollo, ktorý z
rafinérie v Dubovej približne na dva mesiace urobil významného
dodávateľa na slovenskom trhu.
Rozhlasové vysielanie londýnskeho rádia v predvečer náletu upozorňovalo
pracovníkov rafinérie, aby nenastúpili do práce. Podľa očitých svedkov
vládlo v deň útoku, nedeľu 20. augusta 1944, príjemné letné počasie.
Zvuk prilietajúcich bombardérov popísali ako hromobitie prichádzajúcej
búrky, ktoré sa nezhodovalo s bezoblačnou oblohou. Následne spozorovali
široký strieborný pás bombardérov smerujúci na západ. Onedlho sa zem
začala otriasať výbuchmi a k oblohe začal stúpať mohutný oblak čierneho
dymu z desiatok tisíc litrov horiacich pohonných zmesí a iných ropných
produktov.
Samotné bombardovanie trvalo iba tri minúty – od 10.50 hod. do 10.53
hod. dopoludnia. Za ten čas spadlo z výšky 5700 až 6500 metrov na
rafinériu a blízke okolie 177,75 tony bômb. Ich množstvo a škody mohli
byť ešte väčšie, no niektoré bombardéry Consolidated B-24 Liberator sa
nevedeli zoradiť k náletu, preto sa na základňu vrátili aj s nezhodenými
bombami. Rafinéria však aj napriek tomu bola poškodená na 50 až 70
percent a jej opravy mali podľa odhadov zabrať tri až štyri mesiace.
Nálet nepoškodil iba rafinériu, ale zasiahol aj sklad mín v obci
Nemecká, poškodil vlakovú trať spájajúcu Brezno a Zvolen a zničil
vedenia vysokého napätia, telefónu a telegrafu. Vyžiadal si osem obetí,
medzi nimi štyroch civilistov. Zranenia utrpelo približne 30 ľudí.
Kapitán Krátky v správe pre československú spravodajskú službu odhadol
ekonomické škody spôsobené náletom na približne 150 miliónov Kčs.
Nutnosť náletu je dodnes predmetom sporov. Napriek tomu, že rafinéria
bola súčasťou ropnospracujúceho priemyslu nacistickej Tretej ríše, mala
sa stať zhromaždiskom zásob pred pripravovaným Slovenským národným
povstaním (SNP). Američania nevyhoveli žiadosti exilovej vlády v Londýne
o vyňatie rafinérie zo zoznamu cieľov. Povstalecká armáda spotrebovala
zásoby pohonných hmôt už v polovici septembra, komunisti preto zničenie
rafinérie tesne pred vypuknutím SNP propagandisticky využili,
zmedializovali ho a zveličili.